Literatúra

Životopis [upraviť]

Pochádzal z rodiny mäsiara a krčmára. Vzdelanie získaval v Liptovskom Mikuláši, v rokoch 1835 - 1837 na gymnáziu v Gemeri, v rokoch 1837 - 1841 na lýceu v Levoči, v rokoch 1841 - 1842 študoval na lýceu v Kežmarku a od roku 1842 študoval na lýceu v Bratislave, kde sa aktívne zapájal do činností Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 na protest proti odvolaniu Ľudovíta Štúra odišiel z Bratislavy a v štúdiu už ďalej nepokračoval. Začal pracovať ako praktikant v advokátskej kancelárii v Pešti, neskôr veľa cestoval ako po Slovensku, tak i po Dolnej zemi.

V roku 1848 podnecoval slovenský ľud, aby povstal, za čo bol uväznený v Šahách a Pešti až do januára nasledujúceho roku. Po prepustení znovu organizoval dobrovoľnícke oddiely a bol znovu väznený, po prepustení odišiel do českého Hulína k priateľovi a v septembri roku 1849 sa stal kapitánom dobrovoľníckeho zboru. Po jeho rozpustení ešte v tom istom roku pracoval ako vládny komisár, v roku 1854 bol preložený do Čadce, v roku 1858 sa presťahoval do Martina, od roku 1860 bol pomocným slúžnym v Kláštore pod Znievom a od roku 1862 prísediacim na súde v Zlatých Moravciach. V roku 1867 ho prepustili zo štátnych služieb, a tak si urobil štátnu skúšku a pôsobil v Zlatých Moravciach ako prísažný pravotár a pisár v advokátskych kanceláriách. Zomrel na týfus a pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Jeho presnú podobu nepoznáme, no zachovali sa viaceré populárne podobizne. Jedna z nich bola použitá pri modelovaní sochy Janka Kráľa, umiestnenej v rovnomennom parku v bratislavskej Petržalke.

Tvorba [upraviť]

Prvé verše začal písať už počas štúdií na bratislavskom lýceu. Spočiatku písal v češtine, neskôr začal používať spisovnú slovenčinu a bol jedným z prvých básnikov, ktorí používali Štúrovu slovenčinu. Svoje básnické diela uverejňoval v almanachu Nitra, v neskoršom období tiež v časopisoch Orol tatranský, Sokol, zriedkavo i v časopisoch Černokňažník, Tábor, Concordia, Priateľ školy a literatúry a iných. Začal písať epické básne s historickou tematikou, postupne však začal nadväzovať na ľudovú slovesnosť. Do povedomia verejnosti vstúpil ako autor balád a piesní, no jeho tvorba bola oveľa širšia.

Svojou tvorbou sa radí medzi básnikov z obdobia romantizmu a stal sa kľúčovou postavou vo vývine dobovej poézie. Jeho básne ovplyvnili tvorbu nadrealistov, ale i takých autorov ako sú Laco Novomeský či Milan Rúfus a iní.

Dielo [upraviť]

Poézia [upraviť]

• 1893 - Verše Janka Kráľa
• 1924 - Balady a piesne
• 1938 - Neznáme básne
• 1949 - Výlomky z Jánošíka

Výbery [upraviť]

• 1952 - Moja pieseň
• 1957 - Balady
• 1961 - Balady a piesne
• 1969 - Zažíhaj svetlá
• 1972 - Poézia, edícia Zlatý fond slovenskej literatúry
• 1976 - Jarná pieseň
• 1976 - Janko Kráľ vo výbere Milana Rúfusa
• Dráma sveta, rozsiahly cyklus básní z rokov 1844 / 1845, nájdený v rukopisnej pozostalosti (usporiadal Milan Pišút)

Súborné dielo [upraviť]

• 1952 - Súborné dielo

Básne [upraviť]

• Zverbovaný
• Zabitý
• Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
• Moja pieseň
• Pieseň bez mena
• Vysokourodzenému pánovi Ďurkovi Košuthovi
• Pesnička na kare
• Orol
• Potecha
• Kvet
• Pán v trní
• Duma bratislavská
• Kríž a čiapka
• Choč
• Slovo
• Návrat
• Skamenelý
• Krivoprísažnica
• Bezbožné dievky
• Dve staré pesničky
• Dva orly
• Orol vták
• Kvietok
• Husár
• Jedna žiadosť
• Hlásnik národa
• Pieseň
• Starý človek
• Sedliak
• Remeselník
• Počujte všetky sveta národy
• Videnia
• Vojna
• Rozprávajte svoj tajný sen
• Súd
• Na rumoch vekov
• Posvätenec
• Janko
• Žobrák
• Zbojníkova balada
• Krajinská pieseň
• Tri vŕšky
• Šahy
• Duma dvoch bratov
• Duma slovenská na pamiatku zjazdu turčiansko-sv. martinského 6. júna 1861
• Krakoviaky dobrovoľníkove
• Umierajúce dieťa

Janko Kráľ
slovenský básnik a národný buditeľ
Narodenie	24. apríl 1822 Liptovský Mikuláš, Slovensko
Úmrtie	23. máj 1876 Zlaté Moravce, Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Socha Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši